Mnohí ľudia si myslia, že podnikanie je hlavne o zarábaní peňazí. To je rovnako naivná veta ako to, že človek žije preto, aby dýchal. Samozrejme, že firma musí zarábať peniaze, rovnako ako človek musí dýchať. Podstata podnikania je v tom, že mení svet a zlepšuje život ľudí. Na to, aby si človek vedel predstaviť ako niečo zlepšiť, musí byť podnikavý. A aby sa mohol pokúsiť nápad pretaviť do reality, potrebuje vhodné podmienky. Raz za čas sa vám budeme snažiť priniesť krátky blog o nových výskumoch a zisteniach medzinárodných inštitúcií, ktoré monitorujú vývoj podnikateľského prostredia a biznisu vo svete. Tentokrát vám chceme priblížiť zaujímavú štúdiu OECD, ktorá ako prvá komplexne meria kvalitu podnikateľského ekosystému vo vyspelých krajinách. A prináša veľa podnetov na zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Prajeme príjemné čítanie.
Koncept podnikateľského ekosystému
Vyvinutie nástroja, ktorá by dokázal na medzinárodnej báze porovnávať dáta z podnikateľského sektora, mala OECD v agende už dlhšie. V roku 2008 bol dosiahnutý dôležitý míľnik. Bola prezentovaná štúdia, kde bol zadefinovaný konceptuálny rámec, definície a navrhované indikátory, ktoré sa od podnikov mali zbierať. OECD začala tieto dáta zbierať, vybudovanie solídnej databázy však vyžadovalo svoj čas. Relevantné indikátory boli priebežné zverejňované (OECD Enterpreneurship at Glance series 2011 – 2017).
Novou kapitolou výskumu sa stala diagnostika podnikateľského ekosystému, ktorá dodala zbieraniu dát nové momentum a zmysel. Podnikanie v podobe start-upov a rastúcich spoločnosti sa ukázalo byť dôležitým motorom ekonomického rastu. Tieto spoločnosti sú zdrojom inovácií v podobe prinášania nových produktov, služieb a biznis modelov do ekonomiky. Zvyšujú konkurenciu a tak povzbudzujú ostatné firmy, aby sa adaptovali, alebo uvoľnili trhový podiel. Vytvárajú pracovné miesta (hlavne mladé rastúce spoločnosti).
Nie všetky formy podnikania sú si rovné, ak chcú politici pomáhať ekonomike benefitovať z výsledkov podnikania, mali by sa sústrediť na produktívne podniky ktoré prinášajú inovácie, zamestnanosť a majú perspektívu prežitia (podnikajú udržateľne a podstupujú rozumnú mieru rizika).
Koncept podnikateľského ekosystému ukazuje ako súvisí produktivita podniku s ekonomikou. Cieľom je merať kvalitu rôznych aspektov podnikateľského prostredia a ich vplyv na podnikanie. Ide hlavne o prístup k zdrojom, kvalitu inštitúcií a ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s podnikateľmi a potenciálnymi podnikateľmi.
Prekážky v podnikateľskom ekosystéme môžu výrazne obmedziť vznik a rozvoj startupov aj rastúcich mladých spoločností (scale-ups). Môže ísť o kultúrny postoj k podnikaniu, dostupnosť talentov, znalostí či podpora zo strany formálnych (regulácie, zákony) či neformálnych (sociálne normy, možností ľudí stretávať sa a spolupracovať) inštitúcií.
Hlavná myšlienka podnikateľského ekosystému spočíva v tom, že podnikanie vzniká v systéme zostaveného z nezávislých elementov, ktoré sa navzájom podporujú, alebo sa môžu navzájom utlmovať. Hlavné zameranie štúdie OECD bolo v identifikácii úzkych miest v systéme (teda najslabších článkov), ktoré môžu priamo či nepriamo obmedziť výstup z podnikania, z ktorého by ekonomika za iných okolností mohla benefitovať.
Čo vstupuje do hodnotenia?
Konceptuálny model identifikuje aj spätnú väzbu medzi výstupom z podnikania a podnikateľským ekosystémom. Tá môže prebiehať s rôznymi a často značnými časovými rozostupmi. Napríklad recyklovanie bohatstva a znalostí vygenerovaných podnikateľmi môže trvať dlhé roky, pretože zahŕňa predaj úspešného podniku a rozbehnutie nového. Ešte dlhšie (potenciálne dekády) môže trvať, kým sa z úspešného podnikateľa stane úspešný podporovateľ iných začínajúcich podnikateľov (venture capitalist). Iné efekty sa však môžu prejaviť podstatne skôr. Úspešný podnikateľ môže byť vzorom pre ďalších, ktorí by sa k podnikaniu možno neodhodlali.
Medzi vstupy zo strany podnikateľského ekosystému do podnikania radí OECD dve hlavné skupiny elementov. V prvej je nastavenie inštitúcií (inštitúcie, kultúra, prepájanie ľudí), v druhej sa nachádza rozdeľovanie zdrojov (infraštruktúra, trh, financie, znalosti, talent, líderstvo, služby). Výstupy z podnikania vo forme inovácií, pracovných miest, kapitálu a znalostí prúdia späť do podnikateľského ekosystému.
Do hodnotenia podnikateľského ekosystému vstupuje množstvo indikátorov, ktoré však museli splniť viacero kritérií. Ak ich nesplnili, neboli do výpočtu zahrnuté. Každý indikátor musel poskytnúť aspoň jedno meranie za poslednú dekádu v 80 percentách krajín OECD (ktorých je 38). Iba indikátory, ktoré sú pravidelne aktualizované a pre ktoré existuje časový rad sa dostali do konečného výpočtu. Je dôležité sledovať vývoj v čase a aktuálny stav. Každý indikátor musí pochádzať zo zdroja, ktorý je spoľahlivý dokáže splniť vysoké štandardy výpočtu. Zatiaľ čo sa používajú priame aj nepriame pozorovania, údaje musia spĺňať teoretický koncept toho, čo chcela OECD zachytiť. Ak je to možné, každý indikátor musel prejsť kredibilnou štúdiou, ktorá dokazovala jeho relevantnosť.
Celkovo do výpočtu vchádza 29 indikátorov, výsledky výpočtu sú k dispozícii pre každý z desiatich segmentov podnikateľského ekosystému.
Výpočet prebiehal retroaktívne pre tri obdobia, 2016 – 2020, 2018 – 2022 a 2020 – 2023, z každého obdobia bol vypočítaný kĺzavý priemer. Dvojročné odstupy slúžia na to, aby existovala určitá variabilita medzi komponentnými indexu. Podnikateľský ekosystém závisí na jednotlivých komponentoch, ktoré potrebujú čas, aby sa stali viditeľnými. Dáta za rok 2024 ešte nie sú kompletné a dáta spred roku 2016 sú považované za priveľmi staré, aby boli relevantné dnes. Okrem toho množstvu indikátorov chýbali hodnoty za roky 2014 – 2018, čo priveľmi navyšovalo celkové výsledky.
Chýbajúce údaje boli dopočítané interpoláciou, využívaním už vyššie spomenutých kĺzavých priemerov, geometrickým priemerom či lineárnou regresiou. Z celkového počtu 29 indikátorov pre 38 krajín pre jednotlivé roky chýba 94 dátových bodov, čo je približne 8 percent celkovej vzorky. Aby bolo možné indikátory agregovať hoci ich hodnoty a škály sú rozdielne, údaje boli normalizované a štandardizované pomocou metódy z-score, min-max transformácie, kategorizačného škálovania či vzdialenosťou od referenčnej hodnoty.
Ako obstálo Slovensko?
Slovenský podnikateľský ekosystém sa spomedzi 38 krajín OECD umiestnil na 34 mieste (ak spočítame priemer výsledkov za jednotlivé segmenty a krajiny zoradíme podľa tohto skóre). Najslabšie výsledky má Slovensko v oblasti líderstva (počet podnikateľov, ktorý opakovane začali nové podnikanie (serial enterpreneur) v medzinárodnej databáze Crunchbase, ktorá sleduje vývoj startupov) a ponuky služieb pre podnikateľov (počet podnikateľských inkubátorov na milión obyvateľov, počet mentorov v databáze Crunchbase a podiel IT profesionálov, vedcov, technických pracovníkov a ďalších expertov na celkovom počte zamestnaných. V týchto segmentoch podnikateľského ekosystému je Slovensko na celkovom 36. mieste. Naopak najlepšie výsledky (celkové 22. miesto v rámci OECD) má Slovensko v kategórii financovanie a dostupnosť talentov.
